Múzeum

Osobitné miesto v dejinách hámorníctva na Slovensku zaujíma Nižný Medzev. Z roku 1376 pochádza najstaršia listina, ktorá dokazuje existenciu hámrov v Nižnom Medzeve. Cech medzevských kováčov je známy v 17. a 19. storočí. V archíve STM sa nachádza cechová kniha hámorníckych kováčov, vedená od 1.12.1770 do 25.12.1817. Začína sa odpisom artikulov stanovených pre kováčsky cech v Nižnom Medzeve 12.decembra 1639. Podľa hlásenia Košickej obchodnej komory z roku 1896 tu bolo v danom období v činnosti 109 hámrov so 198 ohniskami.
Hámre boli rozmiestnené v 11 údoliach a vznikli pri vodných zdrojoch vhodných na pohon kolies, ktorými sa uvádzali do chodu hámornícke kladivá, mechy a brúsky. Najväčšia koncentrácia hámrov bola v údolí rieky Bodvy. Nižný Medzev založili remeselníci, ktorí sa presťahovali z Flámska od belgicko-holandsko-nemeckých hraníc za vlády Bela IV., asi v II. pol. 13. storočia. Dostatok železnej rudy, lesov, a najmä bohatých vodných zdrojov v okolí Nižného Medzeva vytvárali mimoriadne priaznivé podmienky pre železiarsku výrobu. Medzevskí kováči vyrábali v hámroch motyky, rýle.