Alekšince

Hist. názvy: V úradnej korešpondencii sa označovali najmä pomaďarčeným pojmom Elecske( aj Elecschke), ale prevaha slovenského obyvateľstva si vynútila používanie slovenského názvu Alaxinetz alebo Alaxincze (1773) Alaxince (1786), Alakssince (1808) . Darovacia listina kráľa Ladislava IV. Kumánskeho z roku 1275 uvádza, že prvým svetským majiteľom Alekšiniec bol rytier nitrianskeho hradu Densa. Alekšince sa stali terčom tatárskeho plienenia, väčšina obyvateľov zahynula a viac ako tri desiatky rokov ostali Alekšince opustené. V roku 1275 získali opustený kráľovský majetok (Elekchy) rytieri Vítkovci zo susedných Rišňoviec . V roku 1531 bola obec úplne vypálená, život sa do nej vracal len veľmi pomaly. Zo súpisu obývaných domov sa v roku 1598 dozvedáme, že v Alekšinciach bolo v tomto roku 45 obývaných domov. V roku 1601 boli opätovne Alekšince vypálené krymskými Tatármi. Až v roku 1606 sa znovu obnovil život v obci. V 19. stor. v závere novoveku boli v obci vystavané dva kaštiele Rafaelom Jánossym a Imrichom Dezasse.