Hrad sa po prvý raz písomne spomína v roku 1273. V minulosti patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch vybudovali v 13. storočí na ochranu severozápadných hraníc uhorského štátu. V polovici 18. storočia hrad vyhorel a v roku 1810 ho definitívne zničili napoleonské vojská.
Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou, kam sa neskôr aj vrátili. Od 14. stor. patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka nepretržite až do roku 1526, keď rod vymrel a majetky sa dostali do rúk Serényovcov a neskôr Salmovcov. V roku 1526 až 1863 patril Pálffyovcom a neskôr Károlyovcom.
Na vápencovom brale vysokom 486 m zostala len zrúcanina so zvyškami muriva, ktorá je v súčasnosti obľúbeným výletným miestom. Vrcholová plošina ponúka impozantný pohľad na Záhorskú nížinu, Pezinské a Devínske Karpaty a do údolia Stupavského potoka. Za jasných dní možno v diaľke vidieť aj hrebene rakúskych Álp.