Klátova Nová Ves

Hist. názvy: V katastri obce je viacero sídlisk z mladšej doby a neskorej doby kamennej. Osídlenie územia je z mladšej a neskorej doby bronzovej. Vykopávky dokladajú archeologické nálezy črepov lužickej kultúry. V lokalite Šance sa nachádza hradisko, zrejme zo staršej doby železnej. V obci sa našli aj črepy z mladšej doby železnej.
V doline pod vrchmi Tríbeča nad potokom Vyčoma bolo staré slovanské osídlenie z čias Veľkomoravskej ríše.
Písomne je obec doložená v prvej písomnej zmienke z roku 1292 z obdobia panovania kráľa Ondreja III. Patrila tunajšej vetve Diviackovcov, neskôr mnohým zemepánom, ako Hunyadyovcom, Migazziovcom a Stummerovcom. V listine z 22. marca 1316 z obdobia panovania uhorského kráľa Karola sa spomína obec ako Hordouychech (Herdovič), ktorá sa nazývala aj Nova Villa.
Nitrianska Kapitula potvrdzuje, že z jednej strany šľachtic Barleus, syn Baana, šľachtica z Diviak, za seba ako aj za synov brata, šľachtica Iruzlaa, a to za Dominika, Petra a Demetria, z druhej strany šľachtic Andrej, syn šľachtica Budmeria, tiež z Diviak, za seba ako aj za svojho brata Jána prehlásili, že si svorne rozdelili, a tak právne usporiadali vlastníctva či dedičné, či nadobudnuté, či predajné.
Prepustili šľachticom Andrejovi a Jánovi, synom Budmeria, usadlosť Hordovič, ktorá sa teraz volá Nová Ves, ktorá pred tým bola obdarená kráľovským privilégiom.
Pôvodný názov obce bol podľa neznámeho majiteľa Herdevicsa (1310), neskôr ako je uvedené v listine sa spomína obec už ako Nová Ves. Z druhej polovice 14. storočia je podľa zemepána Andreja Novoveského, prezývaného Thékes (Klát) pomenovanie obce Klátova Nová Ves.
Výhodná poloha na ceste zo Skýcova do Topoľčian a Trenčína prispela k tomu, že sa tu vyberalo v 15. storočí mýto. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka, od konca 18. storočia sa rozšírila remeselná výroba, hlavne spracovanie kameňa a dreva. V roku 1884 skúpili väčšiu časť veľkostatkov v Klátovej Novej Vsi Haupt-Stummerovci, podnikateľská rodina z Moravy. Po I. svetovej vojne sa rozvinula výroba vápna a ťažba kameňa. Z obce viedla úzkokoľajná železnica na zvoz vyťaženého dreva, kameňa a vápna do Bošian.
Z pamiatok najviac upúta neobarokový kaštieľ s parkom z druhej polovice 18. storočia, renesančná tvrdza (hrádok) z druhej polovice 16. storočia, renesančný kostol z konca 18. storočia a budova rím.-kat. ľudovej školy z roku 1886, ktorú dal postaviť zemepán, barón Leopold Haupt-Stummer.
Prvá zmienka: 1292