Hrad zrúcanina

Muránsky hrad, postavený ako kráľovský strážny hrad v 13. storočí na brale Cigánka vo výške 935 m, je jedným z najvyššie položených hradov na Slovensku. Názov brala je odvodený od cigánky - milej hradného kapitána, ktorý sa jej za neveru odplatil tým, že ju zhodil zo strmého brala do priepasti. V tridsiatych rokoch 15. storočia sa počas pôsobenia Jana Jiskru z Brandýsa v Gemeri význam hradu ako centra Jiskrových vojsk zvýšil. V roku 1461 ho dobyl Štefan Zápoľský a hrad sa stal sídlom panstva. V 1. pol. 16. storočia sa hrad dostal do rúk lúpežného rytiera Mateja Bašu, ktorého popravili v roku 1549. V roku 1702 hrad vyhorel a po požiari ho obnovili iba čiastočne. V roku 1720 predala kráľovská komora hrad Štefanovi Kohárymu, poslednému z rodu Koháryovcov. Jeho jediná dcéra sa vydala za Ferdinanda Coburga, a tak sa hrad dostal do rúk Coburgovcov, posledných hradných pánov. V 18. storočí hrad dvakrát vyhorel a koncom 18. storočia už nebol obývaný.

Dnes je hrad Muráň zrúcaninou so zachovaným areálom a vstupnou vežou. Hradný komplex zaberá územie s rozmermi 360 a 96 m.