Kostol v pôdorysom premietnutí má elipsoidný tvar (nie elipsa). Srdcom konštrukčného riešenia strechy je Vierendelov väzník. Priečne nosné väzníky sú kotvené do horného a dolného pásu väzníka, čím sa vytvorila možnosť osvetlenia priestoru presbytéria denným svetlom cez priestor medzi zvislicami väzníka. Tvarovanie nosníka má aj ďalší význam z hľadiska formovania vnútorného priestoru, ktorý zohľadňuje umiestnenie organu v prednej časti. Hlavná loď kostola je vo svojej prednej časti zaoblená s rovnakým polomerom ako vzadu. Priestor spoločenskej miestnosti nadväzuje na jednu z bočných stien a plynule sa otvára v rovnakom polomere smerom k oltáru. Smerom k oltáru je riešený priestor kazateľnice na ľavej strane. v strede je umiestnený obetný stôl a na pravej strane Babtistérium. Osvetlenie oltára denným svetlom cez strešný svetlík. Spoločenská časť, ktorá svojim pôdorysným riešením v tvare oblúka nadväzuje na uličnú zástavbu, podporuje hmotu kostola, ale tým že odokrýva jeho nástupnú fasádu, nesnaží sa mu konkurovať.